ODKIAĽ PRIŠIEL MIKULÁŠ?

Predstava Mikuláša ako svätca, ktorý v predvečer svojho sviatku nosí dobrým deťom darčeky, skúša ich z modlitieb a biblie je rôzna.
Mikuláš nenavštevuje deti sám, doprevádza ho čert, s rohami, dlhým červeným jazykom, ktorému zvieraciu podobu dodáva chlpatý čierny kožuch a ďalšie nezbytné čertovské doplnky - chvost, reťaz a metla, ktorou vypláca nezbedné deti. Protiváhou čerta je anjel, ktorý deti pred čertom chráni. Anjel sa deťom predstavuje v bielych šatách, s papierovými krídlami a hviezdou na čele.
O živote a skutkoch svätého Mikuláša existujú rozsiahle legendy, ktoré sa tradujú v najrôznejších podobách. Mikuláš sa podľa nich narodil okolo roku 250 alebo 260 na juhozápade Malej Ázie v meste Patara v rodine zbožných a zámožných kresťanov. Po smrti rodičov rozdal všetko chudobným.
Slávnou sa stala nasledovná legenda o jeho štedrosti:
V Patare žil istý chudobný sused, ktorý mal tri dcéry a dostal sa do takých dlhov, že mu ostalo jediné - predať svoje dcéry do nevestinca. Keď sa o tom dozvedel Mikuláš, vhadzoval otvoreným oknom do spálne dievčat tri noci za sebou peniaze, ktorými ich otec nielen splatil svoje dlhy, ale ešte mu ostalo na veno pre všetky tri dcéry. Pred vďačnosťou ľudí vo svojom rodnom meste potom Mikuláš odišiel do Svätej zeme.
Pri návrate z Palestiny bol Mikuláš menovaný biskupom v meste Myra. Predtým, než sa tak stalo, sa totiž v Myre objavil anjel, ktorý prikázal menovať na biskupský stolec prvého človeka, ktorý vstúpi druhý deň ráno do kostola. A tým prvým bol práve domov sa vracajúci Mikuláš. Preslávil sa svojou horlivou obranou a šírením kresťanstva. Medzi ďalšie sväté skutky patrí pomoc námorníkom a rybárom, ktorí sa ocitli na mori v núdzi, vzkriesenie troch nespravodlivo odsúdených vojakov a zavraždených chlapcov. Mikuláš tiež zaistil ľuďom potravu v dobe hladomoru, keď zázračne rozmnožil obilie, vďaka ktorému mali dostatok chleba. Pred smrťou navštívil Mikuláš Svätého Otca v Ríme a na spiatočnej ceste pobudol tiež v juhotalianskom meste Bari, kam boli neskôr prenesené jeho ostatky. Zomrel vo veku okolo deväťdesiat rokov práve 6. decembra a bol pochovaný v Myre.

A ako svätý Mikuláš vyzeral?

Mal nízku postavu, pleť olivovej farby, zlomený nos, hnedé oči, širokú bradu a čelo. Bol vysoký asi 168 centimetrov. Podľa vedcov však naozaj nosil bielu bradu a vlasy, čo bola vtedajšia móda duchovných predstaviteľov v 4. storočí.
Vedci z Manchesterskej univerzity vizualizovali tvár Svätého Mikuláša na základe pozostatkov, ktoré vykopali v 50-tych rokoch minulého storočia v meste Bari v severnom Taliansku.
V roku 1773 premenovali americké médiá Mikuláša na St. A Claus. Prisťahovalci k nemu pripojili severské ľudové povesti o čarodejníkovi, ktorý zlé deti trestá a dobré odmieňa darčekmi. Biela brada a fúzy vystihovali severského boha Odina, ktorého osemnohý kôň sa zmenil na nevinné soby. Spisovateľ Washington Irwin v roku 1809 napísal knihu Dejiny New Yorku, v ktorej opísal ako Svätý Mikuláš docválal do mesta na koni. Po troch rokoch knihu prepísal. Mikuláš v nej už jazdil na koči, ktorý sa vznášal ponad stromy. V roku 1821 v poéme Santeclaus od Williama Gilleyho dostal náš hrdina kožuch a sane, ťahané sobom.
V dvadsiatych rokoch 20. storočia dostal Santa podobu, ktorú poznáme dodnes: bradatý červenolíci deduško s nadváhou. Najskôr bol zobrazovaný v zelenom, fialovom či modrom oblečení a vyzeral skôr ako škriatok. V roku 1931 sa Santa Claus stal hlavným motívom predvianočnej reklamnej kampane firmy Coca-Cola a vtedy dostal svoju dnešnú podobu.
Kampaň mala hneď dva účinky - okrem rozšírenia Coca-Coly zpopularizovala i Santu Clausa v červenom kabáte nielen po celej Amerike, ale i v Európe. Odvtedy má na Santu Coca-Cola autorské práva. Urobila si z neho reklamnú figúrku, ktorá má so svätcom z Myry iba málo spoločného.